The IMMERSE blog

Please follow our Twitter account @Immerse_Project to stay tuned.

Bližší pohľad do čiernej skrinky

— Hodnotenie procesov

„Čo spôsobuje konkrétne symptómy?“ „Ako ich môžeme cielene zlepšiť?“ Ako doktorandka a psychoterapeutka v príprave sa neustále stretávam s otázkami tohto typu. Práve táto zvedavosť ma pôvodne motivovala študovať psychológiu – vedu, ktorá sa usiluje porozumieť, vysvetliť a predpovedať ľudské správanie a prežívanie. Od raných čias behaviorizmu až po moderné psychoterapeutické modely sa táto disciplína neustále vyvíja v snahe urobiť neviditeľné viditeľným.

B.F. Skinner, jeden z najvplyvnejších mysliteľov behaviorizmu, uviedol: „snažíme sa predvídať a ovládať správanie jednotlivého organizmu“ (B.F. Skinner, 1953). Behavioristi sa zameriavali na pozorovateľné správanie – podnet dnu, reakcia von. Vnútorné procesy mysle boli považované za „čiernu skrinku“ – neprístupnú, neviditeľnú a tým pádom nemerateľnú. Klasické experimenty, ako napríklad Pavlovovi psy sliniace pri zaznení zvončeka, podporovali tento model podnet-reakcia a položili základy prvej vlny kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT), ktorá zdôrazňovala kondicionovanie a expozičné techniky.

Druhá vlna KBT priniesla posun – pokus otvoriť túto čiernu skrinku. Do centra pozornosti sa dostali kognitívne procesy. Aaron Beck, známy ako otec kognitívnej terapie, povedal: „ak sa presvedčenia nezmenia, nenastane zlepšenie. Ak sa presvedčenia zmenia, zmenia sa aj symptómy. Presvedčenia fungujú ako malé operačné jednotky“ (Aaron Beck, 2000). To poukazuje na význam kognitívnych procesov, ktoré sú dodnes kľúčové pre chápanie KBT. Pozornosť sa rozšírila na myšlienky, presvedčenia a interpretácie, ktoré ovplyvňujú emócie a správanie. Ako to výstižne zhrnul Albert Ellis, kľúčová postava racionálno-emotívnej behaviorálnej terapie: „Cítiš sa najmä tak, ako myslíš“ (Albert Ellis, 2001).

Tretia vlna KBT posunula do popredia emócie a integrovala koncepty ako všímavosť (mindfulness), prijatie a prístupy založené na hodnotách (Gilbert, 2009, 2013; Hayes a kol., 2004). S pokračujúcim výskumom sa vyvíjajú aj psychoterapeutické modely a intervencie, vrátane nových prístupov ako terapia založená na procesoch (process-based therapy; Hofmann & Hayes, 2019). Stále sa usilujeme lepšie porozumieť čiernej skrinke – objasniť vnútorné fungovanie mysle. Na to, aby sme vyvinuli účinné psychologické intervencie, musíme pochopiť psychologické procesy, identifikovať kľúčové mechanizmy zmeny a objaviť, čo v terapii funguje a prečo – je to veľmi zložitá úloha!

V posledných rokoch, s rastúcim využívaním digitálnych metód, vzbudzujú digitálne intervencie čoraz väčší záujem – najmä kvôli nesúladu medzi dopytom a ponukou v oblasti psychoterapie, ale aj vďaka ich možnosti ponúkať intervencie aj mimo sedení (Reininghaus & Myin-Germeys, 2023). Digitálne intervencie predstavujú sľubnú budúcnosť pre psychoterapiu aj výskum – prinášajú nové spôsoby, ako skúmať a poskytovať starostlivosť.

V projekte IMMERSE bola vyvinutá digitálna mobilná intervencia v oblasti duševného zdravia (DMMH) s cieľom podrobne preskúmať dosah, účinnosť, prijatie, implementáciu a udržateľnosť, ako aj kontextuálne faktory, procesy a náklady na zavedenie monitorovania, reportovania a spätnej väzby založenej na metóde vzorkovania zážitkov (ESM) do bežnej psychiatrickej starostlivosti v štyroch európskych krajinách (Belgicko, Nemecko, Škótsko, Slovensko). IMMERSE zahŕňa paralelnú, zaslepene hodnotenú, multicentrickú, klastrovo randomizovanú kontrolovanú štúdiu, ako aj procesné a ekonomické hodnotenie (Reininghaus et al., 2024).

V rámci procesnej evaluácie sa uskutočňujú kvalitatívne, pološtruktúrované rozhovory s užívateľmi služieb, klinickými pracovníkmi a manažérmi/systémovými administrátormi. Zachytením hlasov týchto troch dôležitých skupín zainteresovaných strán získavame jasnejší obraz o tom, ako sa digitálne intervencie používajú, ako ich ľudia zažívajú a ako sa integrujú do ich každodenného života. Kombinácia kvantitatívneho a kvalitatívneho pohľadu nám pomáha spresniť prístup, zabezpečiť relevantnosť a zvýšiť účinnosť. Poskytuje tiež pohľad na to, ako ľudia vnímajú digitálne nástroje, čo ich motivuje k ich používaniu (alebo od používaniu odrádza) a ako sa terapeutické mechanizmy rozvíjajú v reálnom živote – čo nám pomáha preskúmať, čo funguje, pre koho, v akej miere, v akých kontextoch a ako (Westhorp et al., 2011).

To všetko tvorí jadro mojej doktorandskej práce – analýzu mechanizmov a procesov digitálnych intervencií v oblasti duševného zdravia založených na ESM s cieľom identifikovať relevantné mechanizmy zmeny a spôsoby, ako ich cielene ovplyvniť – teda niečo, čo nie je až tak vzdialené mojim pôvodným otázkam. IMMERSE je pre mňa mimoriadne zaujímavá štúdia, pretože poskytuje cenné a rozmanité poznatky o digitálnej intervencii v oblasti duševného zdravia a jej implementácii do bežnej klinickej praxe – a zároveň zahŕňa aj hlasy účastníkov, ktorí zdieľajú svoje individuálne skúsenosti. Pochopiť psychoterapiu znamená pochopiť jej proces – nielen jej výsledky. Naším cieľom je lepšie porozumieť samotnej intervencii prostredníctvom týchto hĺbkových poznatkov zo skutočného života – pozrieť sa bližšie do čiernej skrinky.

References

Gilbert, P. (2009). Introducing compassion-focused therapy. Adv Psychiatr Treat, 15, 199-208. https://doi.org/https://doi.org/10.1192/apt.bp.107.005264

Gilbert, P. (2013). Compassion Focused Therapy (Vol. 3). Junfermann.

Hayes, S. C., Strosahl, K. D., & Strosahl, K. (2004). A practical guide to acceptance and commitment therapy. Springer Science & Business Media.

Hofmann, S. G., & Hayes, S. C. (2019). The future of intervention science: Process-based therapy. Clinical Psychological Science, 7(1), 37-50.

Reininghaus, U., & Myin-Germeys, I. (2023). Mental Health Reform, Ecological Translation and the Future of Public Mental Healthcare. In M. Wensing & C. Ullrich (Eds.), Foundations of Health Services Research: Principles, Methods, and Topics (pp. 223-233). Springer International Publishing. https://doi.org/10.1007/978-3-031-29998-8_18

Reininghaus, U., Schwannauer, M., Barne, I., Beames, J. R., Bonnier, R. A., Brenner, M., Breznoščáková, D., Dančík, D., De Allegri, M., Di Folco, S., Durstewitz, D., Gugel, J., Hajdúk, M., Heretik, A., Izáková, Ľ., Katreniakova, Z., Kiekens, G., Koppe, G., Kurilla, A.,…Schick, A. (2024). Strategies, processes, outcomes, and costs of implementing experience sampling-based monitoring in routine mental health care in four European countries: study protocol for the IMMERSE effectiveness-implementation study. BMC Psychiatry, 24(1), 465. https://doi.org/10.1186/s12888-024-05839-4

Westhorp, G., Prins, E., Kusters, C., Hultink, M., Guijt, I., & Brouwers, J. (2011). Realist evaluation: an overview.